14.7. Good mood travel thoughts and cynism.

Ráno sme sa pobalili a šli sme do kostola v Machiase, dedinke, kde sme boli ubytovaní v Airbnb, kostole svätej Filomény. 

Digitálne slová k piesňam, moderné hviezdy a historické lavice v malej dedinke pri Lime lake.

Vyrazili sme na cestu do Newarku, New Jersey, blízko Nyc, okiaľ nám v utorok ide lietadlo do Denveru. 

Long empty highways, feeling like Nowhere, surrounded by woods and forestry, this is also a part of New York state.

Po 7hodinovej ceste sme k mojej radosti úspešne dojedli solené oriešky, ktoré som kúpila solené omylom ešte v DC. Rovnaká značka mala na všetkých ostatných zmesiach jasne napísané, že sú solené a táto to na obale napísané nemala, navyše mala brusienky, tak mi to dávalo zmysel, avšak mýlila som sa. Solené oriešky sme jedli podstatne pomalšie než tie nesolené, tak som rada, že konečne príde na rad kúpiť zas tie lepšie 😀

Čas tohto jedlového rantu využijem rovno na dohejtovanie ich systému tabuľky výživových hodnôt, to mám v pláne už naozaj dlho.

Dokým sme sem neprišli som si neuvedomila, ako často pozerám na zadnú stránku produktu alebo suroviny, ktorú kupujem, aby som si pozrela jej nutričnú tabuľku hodnôt. 

Tu je to však takmer zbytočné, lebo väčšina produktov je písaná v percentuálnom odporúčanom dennom prijme na porciu. Zjednodušene, miesto informácie koľko čoho obsahuje 100g produktu, má každý americký produkt určené polonáhodné množstvo, ktoré definujú ako jednu porciu, napr 17,5 g a potom povedia koľko percent z odporúčanej dennej dávky jednotlivej makromolekuly (napr cukru) priemerného človeka týchto určených pár gramov obsahuje. 

Keď neviete na aké hodnoty sa odvolávajú, nemáte šancu si to vypočítať ani keby ste chceli, nehovoriac o tom, že je to zbytočne komplikované.

Je mi úprimne ľúto ľudí, čo s týmto musia žiť celý život a zas raz znovu chválim Európsku úniu za jej, síce občas naoko nedôležite pôsobiace, ale neuveriteľne dôležité normy a zákony, ktoré chránia mňa, spotrebiteľa.

Taktiež by som mohla spomenúť veľkú diverzitu diaľničnej fauny, ktorú stretávame prevažne hnijúcu na odstavnom pruhu diaľnice, ale občas rozfláknutú aj cez nieloľko jazdných pruhov. Siaha od najmenších hlodavcov, veveričky, ježkov, cez vtáky až po väčšie zvieratá, ako líšky, srny, či medvedíky čistotné. Spolu s kúskami roztrhaných pneumatík nás sprevádzajú na našich dlhých cestách americkými preľudnenými diaľnicami.

Počas obednej pauzy sme dojedli predvčerajšiu pizzu, včerajšie krídelká a dnešné raňajkové klobásy. Navyše sme na cestu mali umyté hrozno a nakrájané jablká. 

Večer sme konečne dorazili na miesto. Nevyzeralo to tu najvábnejšie ale vnútri je to celkom pekné. Pôsobí to trošku ako ghetto, pravdepodobne kvôli počtu odpadkov, rozbitého skla a smradu na ulici, skombinované s takým typickým vystupovaním ich mladých ľudí. Chodenie s pustenou hudbou, túrujú autá, čo to dá a také klasiky ako z filmov. Väčšina ľudí sedí spolu s rodinou, poprípade psom pred svojími domami a fajčí a rozpráva sa. Nepôsobia však nebezpečne ani nevraživo, skôr sú milí, len je to človeku taký nezvyk. Všade počuť Španielčinu.

Cestou do obchodu sme si obzreli baziliku sv. Srdca, ale aj napriek tomu, že bolo niečo málo po 8. Večer v nedeľu, bola celá uzatvorená.

K nafukovaciemu matracu sme nedostali pumpu ale Mamina sa vynašla a nafúkla ho fénom! 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *