23.7. Sunburn & Svalovica ride to Salt lake city, UT

Dnes sa cestovalo do cez Wyoming do Utahu, štátu mormonov. Po včerajšku sme všetci priškvŕknutí a ja mám k tomu riadnu svalovicu, nakoľko to je prvý deň, čo som sa intenzívnejšie hýbala za celé leto 😀

Američania nemajú dobrý výraz na svalovicu, nepáči sa mi ani muscle ache ani sore muscles, a bruising je už úplne mimo. 

The nearest turn in 503 miles (800km). This will be a long day.

Cestovať takto je pomerne nepohodlné musím priznať, ale všetci začíname byť odolnejší a toto auto Dodge, je dosť priestranné, takže sa v ňom dá trochu hýbať. Daddymu by sa páčilo možno aj kúpiť takéto na Slovensku, keďže už dávnejšie náš Micubishi Space Wagon dožil a jazdíme na Anninom. Jediným problémom je, že ho u nás nevyrábajú a nepredávajú. Keby sme ho aj zohnali tak by boli problémom repairs a náhradné diely.

Kááždopádne, keďže sa nič nedeje okrem prechádzania, cez príjemné pahorkaté, kamenisté, suché krajiny, je čas na moje wc hates! Toalety tu nemajú takmer žiadne súkromie! Okrem individálnych miestností vám spod dverí od kolien vidno nohy, po stojačky zas ponad dvere hlavu a toto všetko by človek ešte prekusol, ale najčastejšie majú takú medzeru medzi dverami a ich rámom, že netreba červené a zelené zámky. Stačí sa pozrieť sediacej do očí a pochopiť, že wc je obsadené. 

Musím im však aspoň niečo pozitívne uznať a to, že takmer vždy a všade majú wcka, navyše zadarmo a s toaleťákom. Taktiež pred nimi často majú fontánku na pitnú vodu a takéto fontánky sa nachádzajú všade po mestách i budovách, vrátane múzeí, kostolov a letisiek. V reštauráciách vám automaticky naservírujú pitnú vodu a čokoľvek si objednáte dostanete extra.

It’s absurd the European Union doesn’t have these at airports! Ps: there’s a counter on the upper right corner 🙂
If you just get the right angle, you can easily fill a waterbottle even from handsome old school fountains like theese ones.

Od kedy sme si kúpili fľašky, tak sme fľaškovú vodu nekúpili (i keď sme párkrát od kadekoho na návšteve, alebo výletoch dostali vodu vo fľaškách a zdvorilo prijali). 

Naše sesternice si s nami zavtipkovali, že turista po Európe si musí vyhradiť malý rozpočet na čistú pitnú vodu a ďaľší budget na verejné toalety, ktorých je i tak málo. Neuvedomovala som si tento problém u nás, nakoľko som s ním vyrástla, ale je jednoznačne pohodlné a ukľudnujúce vedieť, že takmer kamkoľvek pôjdeme, keby to je treba, tak sú tam vécka a nie sú odporné. 

Keď sme sa vracali do Denveru z Yellowstonu, tak sme sa zastavili v búde na wcka, lebo niekto už naozaj potreboval a ďaľších 30 míľ nič ďaľšie nebolo (dostávame o tom aj varovania na cedulách! Nie je Amerika úžasná?!) skepticky sme pozerali na chatky, vedľa ktorých bol veľký bear secure smetiak, ale nemali sme dôvod. Boli maximálne čisté, nesmrdeli, mali hore otvorené podlhovasté okno so sieťkou na vetračku, toaleťák aj do zásoby, instantné mydlo bez vody a inštruktáž nechať po sebe poriadok a zatvoriť latrínu po použití. Nosíme v aute vodu na ruky, tak sme využili túto príležitosť poliať obschnuté porasty v okolí, ale toto naozaj spravilo dojem. 

Ďaľšia vec, ktorú Američania majú lepšie zvládnutú je splachovanie. Je to skôr vcucnutie všetkého a následné prepláchnutie vodou. Verím, že to míňa menej vody než naše tradičné splachovanie.

Ale kým sme už tu, tak si posťažujem na hrozné sprchy a zacliem nad našími úžasnými sprchami, ktoré majú hadicu, ktorou si človek vie vysprchovať pohodlne vlasy, chodilá i kvetiny či plech. Taktiež máme 2 rozdieľne funkcie na kohútiku a to teplotu a silu prúdu. Tu buď ide paušálny prúd, alebo koreluje s teplotou vody, takže kto chce studenú sprchu v lete, tak pod tenkým prúdom aj 10 minút môže postáť. 

Nakoľko na nich rovno strieka voda zhora a nevedia si ju otestovať zo spodu alebo namieriť inam, Američania (a aj turisti z Európy!) si pod ľadovú vodu v preklimatizovanom mrazivom podkroví nestúpnu, ale zapnú vodu a nechajú ju aj zo 2 minúty odtiecť, kým trafia príjemnú teplotu. 

Máme sa čo navzájom od seba ešte učiť. 

Do nášho airBnB v Salt Lake City, u Marka a Lyndy, staršieho manželského páru veľmi príjemných inteligentných ľudí. Mali veľkú, krásnu rodinu a deti sa im odsťahovali, poženili a teraz majú ešte väčšiu. Veľký dom v ktorom bývajú je rozdelený na 2 poschodia. Na prízemí/prvom bývajú oni a polovicu prerobili na odelene fungujúcu bytovú jednotku pre Lyndynu mamu. Takto majú všetci súkromie a vlastný život, avšak stále sú poblízku keby s niečím trebalo pomôcť. 

Celé spodné poschodie, ktoré možno niekedy patrilo deťom, prerábajú na airBnB. My sme v tej zrekonštruovanej časti už mali česť byť. 6 reálnych, pohodlných postelí pre 5 ľudí, ako zo sna! Okrem iného mali calcetto a air hockey. Povedali nám, nech sme as loud as we want, čo bolo presne potrebné na to, aby sme sa s čistým svedomím večer poriadne zahrali 🙂 Nemali ešte dorobenú kuchynku, ale ráno budeme mať raňajky spolu a ponúkli nám menu, z ktorého sme si mohli vybrať nejakú z možností. Vyhrali to palacinky so slaninkou! Mmmňam. 

Avšak preskočila som. Ešte tesne po ubytovaní sa sme si len zložili batožinu a vybrali sa pozrieť veľké Salt Lake, kde síce nie je veľká diverzita flóry ani fauny, ale zároveň o to viac je vidno, ako je na seba všetko naviazané. Potravinový reťazec by mali učiť v školách na tomto príklade. Pripomínalo mi to planétu piggmanov v knihe Speaker for the dead od Orsona Scotta Carda, kde bolo len zo 20 rôznych prírodných druhov. 

Nebolo tu toho veľa, ale malo to taký zvláštny, desolate and broken feeling to it, aj napriek tomu, ako to v skutočnosti kypelo životom. 

Mamina chcela jazero ochutnať a keď sme šli k pobrežiu, zažili sme brine flies, mušky, ktoré sú jednou z najnižších zložiek, na ktorých je tento fascinujúci ekosystém postavený.  Skáču do štvrť metra a utekajú pred vami, bolo super o nich čítať a potom ich môcť vidieť na živo. 

[ If you visit Great Salt Lake during the summer or early fall, you will probably encounter masses of brine flies along the shoreline. While their numbers are intimidating, brine flies aren’t interested in humans. They will get out of the way if disturbed, and they tend to stay close to the ground near the edge of the lake. Most of the brine flies that live in Great Salt Lake belong to two species: Ephydra hians and Ephydra cinerea. Ephydra hians, the larger species, accounts for just 1% of the total population. Brine fly larvae contain a special organ that removes excess salt from their bodies, allowing them to tolerate highly saline water. Their food supply, however, cannot survive in water that exceeds 20% salinity. 

Brine fly larval pupae casings have been known to reach numbers of 370 million/mile of shoreline in the summer. After mating, the female brine fly releases eggs into the lake, which hatch into larvae on the bottom of GSL. These larvae are free-swimming and feed off algae and detritus until they are large and fat. They then find a good substrate (bioherms or anything floating) to attach to for their pupae life stage. Just like caterpillars, brine fly larvae form a „chrysalis“, or casing, before they turn into adult flies! At Great Salt Lake, brine flies seem to prefer a bioherm substrate (see Bioherms section for more information). As they emerge, flies surround themselves in an air bubble and float to the surface! Peak numbers have been reported in the billions, which isn’t hard to believe when walking around the lake in the brine fly’s summer peak! When spring arrives, very little light reaches the lake bottom due to massive, un-grazed algal blooms (as a result of no shrimp or flies to eat it over the winter). The shrimp eat an enormous amount of algae with the warming temperatures, and thus allow light to penetrate the water far deeper. The clear water provides sunlight for blue-green algae growth on the bottom of the lake, the brine fly larvae preferred food source. They start hatching in April/May and continue through October/November, usually peaking about 2 or 3 times. Brine fly larvae can ultimately consume up to 120,000 tons of algae and organic matter. ]

Stihli sme tu západ slnka a chceli sme v jednom altánku povečerať naše leftovers, ale bol pri schnúcej časti slaného jazera, ktoré smrdelo ako skapatá ryba, tak sme s tým počkali až do návratu. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *