Dnes ráno sme nevstávali na žiadne budíky.
Margaret zobrala mňa a Patricka po mlieko ku kamarátom a po ceste nás povozila po okolí, porozprávala nám čo kde je, kto kde býva a ukázala nám kontroverznú obrovskú bustu Lenina. Mala to byť satira, kde na hlave mal nejakého čínskeho chlapčeka, ktorý reprezentoval človeka, čo ho úfajne „ovládal“, avšak busta spravená z približne polmetrových pásov kovu poskladaných na seba nemala vrch. Ten bol položený za bustou a tak to pôsobilo ešte zvláštnejšie a hlúpejšie. Ja by som možno tiež bola pohoršená.
Autom sme prechádzali pláne ničoho, len občasných súkromne vlastnených umelých jazier, jednoduchých domkov alebo zbúraníc a skládok. Newberry springs je najväčší township v USA, nachádzajúci sa v najväčšej púšti Californie, Mojave desert. Township znamená, že táto komunita ľudí nepôsobí ako tradičné mesto a nemajú tak ani starostu. Požniarnický zbor tvoria dobrovoľníci a podobne to je aj zo zvyškom. Patria priamo pod štát. Najbližšie mestá sú Barstow a Victorsville, v ktorých to žije trochu viac a nejeden obyvateľ do nich cestuje za prácou. Tu však býva pomerne veľa seniorov a tak niektorí sú platení štátom za ich opateru, ďaľší spravujú pár lokálnych biznisov a iní sa sem prišli skryť pred realitou sveta. Je to útočiskom aj vzdelaných slušnýcj ľudí a zároveň drogovo závislých či duševne narušených. Táto kombinácia pôsobí miestami surreálne až ľahko komicky.
Keď sme sa vrátili, Patrick hneď využil bazén, ktorý dala pred naším príchodom vyčistiť, lebo v aute bolo dosť horúco.
Následne prišiel jej kamarát Ron, ktorý nám požičiava 15 miestny van na výlety a s ktorým sme si zahrali partičku Risku. Niekde medzi tým sme mali cestoviny s krevetami, a začali sa grilovať rebierka.
Zhruba o tomto čase, už vybitý daddy akurát dokončoval prvú várku cukety k hotovým rebierkam a išli sme si von sadnúť zjesť večeru na vzduch.
Komárom sa na púšti nepáči a síce nás cez deň občas otravujú muchy a v noci okolo svetiel lietajú nočné hmyzy, my sme od nich mali kľud.
Margaret s Dankom išla Rona, ktorý nám tu nechával van, zaviesť domov a my s maminou sme to tu trochu začali dávať do poriadku nech sa tu dá hýbať. Margaret je zlatíčko, ale necháva si mnohé veci, ktoré už nikdy nebude vedieť využiť. Množstvo kusov pokazenej elektroniky, suverníry a iné blbosti, ktoré sa v tej hŕbe vecí zapatrošili. Niektoré som potajme pozahadzovala, napríklad plesnivé plastové kvety vo vode vo váze, pokazené jedlo, či papieriky z 2013teho. 😀
Problém takéhoto množstva vecí je, že sa v tom človek nevyzná, nevie orientovať, a že si v tom nevšimne smeť, ktorú hoc aj práve použil, čým sa situácia iba zhoršuje.
Rančový, prírodný prístup Margaret sa mi veľmi páči, ale toho má veľa a nechce sa jej do práce pretriedenia si vecí v dome, ktorý miestami pôsobí viac ako skládka. Ona je veľmi inteligentná a sama si to aj prizná a ja ju chápem. I tak pevne verím, že by jej dobre padlo zminimalizovať časť vecí. Aj jej by sa ľahšie dýchalo. Len sa do toho pustiť nie je kedy. Hlavne keď unavený človek po práci chce oddychovať.
Keďže som bola hore a upratovala ešte chladničku do neskorej noci, mala som možnosť pred spaním sa postretávať a skamarátiť poriadnejšie s piatimi z ôsmych mačiek, ktoré tu žijú. Sú to podľa mňa najužitočnejší obyvatelia týchto končín, lebo ich úlohou je loviť škorpióny hady a hmyz. Zároveň za sebou nenechávajú neporiadok a sú čistotné.
Life is the art of drawing sufficient conclusions from insufficient premises.