Dnes ráno som vstala tak, že práve odchádzali daddy s jeho sestrou po Miška a Viky na letisko, kam doleteli šťastne a zdravo, aj napriek pilotským štrajkom v Mexiku.
My sme zatiaľ oddychovali a mamina im pripravila obed keď prídu. Ešte sme tu niečo podávali dokopy, vymenili sme valaškovi Obidiah vodu na pitie a vydrhli mu vedro, za čo nám neskôr aj poriadnym erdžaním a hádzaním hľavou poskakujúc poďakoval. 🙂
Margaret má priority a srdce na správnom mieste a o všetky zvieratá je veľmi pekne postarané, nie sú obézne ani vychudnuté, majú čistú peknú srsť, čo sa mi veľmi páči. Zároveň je však pragmatická a príliš to nehrotí s veterinármi, ktorí sú tu v USA neuveriteľne predražení. Už dvaja kamaráti, u ktorých sme boli nám povedali, že vyše dvoch tisícov nechali u vererinára. Raz za gastroskopiu mačky, druhýkrát za rozrthnutú šľachu u psa. Na jednej strane je pekné, že táto možnosť tu je, na druhej strane to Margaret správne vystihla: „If I should get into debt for a vet, it means I cannot afford the procedure. And I don’t see it as wrong to let an animal die naturally.“ Niektorým to môže prísť drsné ale ja s tým súhlasím. Hlavne keď to počujem od ženy, ktorá spí s 2 psami vo vlastnej posteli, jedným na gauči vedľa a ďaľsím pod ním, a ktorej zvieratká sú zdravé a šťastné. ♥️
Zaujímavosťou je, že má rád melónové šupky, ktoré sme mu vzorne nosili, odkedy sme sa o tom dozvedeli.
Ja som si aj zaplávala a chvíľku strávila na slnku, takže po obede a príchode Mika a Vicky som unavená zaspala na posteli.
Zobudila som sa akurát na riešenie programu a plánovanie výletu do Grand Canyonu. Margaret je turistka, tento NP má pochodený a neviem sa dočkať, až spolu pôjdeme na poriadny trail.
Keďže by sme sa spolu s Miškom aj Vicky u nej pomestili tak, že niekto by spal na matraci na zemi, navrhla som ísť von spať pod hviezdami a tam sa teraz už k spiacej Margaret so psíkmi aj chystám!