1.8. Hike to the Indian cave
Dnes ráno som sa pridala k rannej rutine Margaret, ktorá pozostávala zo vstávania o 5:30, ešte za relatívneho chládku a ranného svetla pred východom slnka. Následne sme nakŕmili Obidiyah, opláchli si tváre, napili sa a šli autom aj so psami na bod stretnutia pred domom kamarátky X. Tam prišla aj kamarátka Y so svojím psom a spolu sme šli na 3,5 míľovú rannú prechádzku. Zhruba o 6:10 začalo vychádzať slnko a okolo 7:30 už začínalo byť horúco.
Okruh sme zakončili opäť u kamarátky X, ktorá nám pripravila kávu a s ktorou sme jedli crackery s hummusom 🙂
Po tomto sme nasadli do auta a odviezli sa späť k Margaret, kde sme sa začali pripravovať na dnešný mini hike do neďalekej jaskyne.
Plán bol vyrážať okolo ôsmej a aj keď sme sa celkom pocitovo šuchtali, časový sklz nebol veľký a približne o 9. Sme boli už zaparkovaní pod miestom, kam sa šlo štverať! Vyzbrojení vodami, X vrstvami opaľovacieho krému na sebe a ďaľším zabaleným v ruksaku, sme sa rezkým krokom pustili do kopca po kameňoch, ktoré ešte neboli horúce z celého dňa.
Tieň po ceste prakticky nebol, ale i tak sa nám občas podarilo v nejakom na chvíľu schovať. Vicky nebolo dobre a tak sme sa dohodli, že až prídeme priamo k jaskyni, tak v tieni dlhšie posedíme.
Bolo to tam celkom zaujímavé, ale okrem guana a trusu ostatných zvierat tam nebolo príliš čo vidieť.
Vonku sme sa opäť natreli, dali si vodu, orieškovú tyčinku na osvieženie a hlavne poriadnu dávku tieňa. V ňom bolo príjemne, ale na slnku to už bola suchá sauna. Stále asi lepšie než dusná sauna východného pobrežia, ale nebolo to extra pohodlné, musím priznať 😀
Petroglyphy asi už časom, múzeami a ľuďmi boli rozobraté, ale videli sme jeden malý ovečky.
Čo najrýchlejšie sme sa pokúsili dostať k autu s klimatizáciou a tam si konečne sadnúť do tieňa.
Klasicky americky nás Margaret cestou vozila na prehliadku Newberry springsu, a zobrala nás do Baghdad café na route 66.
Tam, kde sme čakali zaprášeného barmana v polopráznom podniku a mastnej košeli sme našli milý typický americký roadtripový podnik plný vlajok, podpísaných dolároviek na stenách a iných memient ľudí na cestách. Malo to tam svoje čaro i napriek turistom z Európy.
Potom sme šli domov, najedli sa, naplánovali nákup a plávali, natierali sa s relaxovali až kým sme naň reálne nevyrazili.
Chlapci a Vicky ostali doma, zatiaľ čo ja s rodičmi som šla na nákup.
Potrebovali sme viacero vecí, dokupovali sme ostatným členom rodiny hydrofľašky, brali karimatky na campovanie, hľadali La roche posay krém na opaľovanie pre Paťka a všeobecne museli nakúpiť aj na výlet, večeru a deň návratu ku Margaret.
Išli sme do Victorsville a toto všetko nám trvalo možno 7 hodín. Mame v polke začalo byť dosť zle, tak ten koniec bol naozaj náročný, ale nakoniec sme úspešne prišli domov.
Kvôli tomuto všetkému sme zrušili plánované vstávanie o 4.ráno a zajtrajší výlet do Grand Canyonu dali na neurčito.