Dnes ráno mňa a Vicky okolo piatej zobudila Margaret, i keď reálne sme vstali skôr 5:30. Osedlali sme koňa a šli jazdiť iba v rámci bezpečia jeho ohrady. Okolo 6. Nám začalo svitať, Margaret čoskoro na to musela odísť do práce a my sme jazdili ešte nejakú chvíľku potom.
Naraňajkovali sme sa, a ako sa blížilo pol 9. A začínalo vonku kotliť slnko, ja som si šla ľahnúť na gauč.
Medzičasom sa pustilo do plánovania sadenia stromkov. Kúpili sme jeden samčí strom a tri samičie. Riešili sme ako ich rozpoložiť efektívne a zároveň bezpečne pred unudeným a zvedavým koňom, ktorý ohlodá a ochutná všetko, na čo dočiahne.
Keď sme konečne vybrali miesto, sadenie našich pistácií bolo to najľahšie. Náročnejšou úlohou bolo v poludňajších horúčavách vymýšľať a spojazdňovať ešte aj ochranný plot novému minisadu, nech má aspoň akú takú šancu v boji o svoje prežitie.
Vicky s Paťkom nám medzičasom obriadili kuchyňu a navarili výborný obed, ktorý sme s chuťou rozobrali.
Pobalili sme sa, rozlúčili a zamierili do Las Vegas, NV, kde Miško s Vicky plánovali stráviť ešte 2 dni.
Prišli sme tam však až podvečer, niečo pred ôsmou. Nechali sme ich zložiť si veci do ich hotela Luxor a potom pokračovali do mesta. Cestou v menších zápchach sme mohli neinvazívne observovať nočný život tohto miesta, ľudí a zaujímavé konštrukcie. Celé mesto je neónové, plastové, umelé, fakové, trblietkavé, flashy a gýčové. Veľké obrazovky premietajúce najbližšie zábavy, koncerty a aktivity, ktoré treba ešte vyskúšať. Zmenšeniny slávnych európskych aj amerických miest či diel, ľudia i autá všade, vonku cez sto stupňov farenheit a vzájomne sa prekrývajúce rôzne hudby zo všetkých strán.
Najkrajšou a najvkusnejšou budovou, ktorú sme videli bolo jednoznačne Crystals City Center, navrhnutá Danielom Libeskindom (ktorý okrem iného navrhol aj už spomínaný 9/11 memorial a dal mi pár nových cieľových destinácií do života 😀 )
Videli sme však aj Dancing Fountain pred hotelom. Bolo to rated ako najlepšia vec, ktorá sa dá vidieť zadarmo v LV a my sme ju stihli vďaka zápche úplne celú! XD
Išli sme sa najesť do Fremontu, a prešli po tom, okolo jedenástej aj kúsok Stripu a zažili trochu nočného Vegas. Všade sa dalo jesť, hrať, pozorovať pouličné umelecké show, kúzelníkov, slávnych striptérov Chip n Dale a Magic Mike.
Hneď pri vchode sme prešli aj okolo Heart Attack Grillu, kde mali burger s takmer 10’000 kalóriami, ktorý je za to zapísaný aj v guinessovej knihe rekordov. Pre porovnanie, je to približne 6,6-násobok môjho odporúčaného denného príjmu kalórií (~1500 kcal), čiže ja by som z tohto burgru vyžila takmer týždeň.
Ľudia nad 350pounds (158 kg) tu jedia zadarmo. Predpokladám, že dotvárajú atmosféru. Pred jedlom okrem iného dostanete miesto podbradníkov niečo medzi pršipláštom a nemocničnou košeľou. My sme si však vybrali Mike Finns, bar s morskými potvorkami, ktoré máme tak radi a sú tu podobne drahé, ale chutnejšie než na Slovensku 🙂 Miško s Vicky nás opustili trochu skôr, okolo 10. a pobrali sa skúsiť postíhať všetko, lebo niektoré atrakcie zatvárali už o pol noci! Pft, že Vegas…
Keď sme skončili s miniprehliadkou LV, vrátili sme sa do auta a pokračovali v našej ceste do Cedar City.
Krásne nám svietil splnový mesiac a Niečo málo po pol noci sme prechádzali cez nádherný Virgin River Canyon monochrómne osvetlený svetlom mesiaca v splne. Konečne som sa dočkala splnu, ale dnes budeme spať v hoteli. 🙁
Najviac mi z Ameriky budú chýbať teplé noci s príjemným vánkom a bez jediného komára pod nekonečnou oblohou obijímajúcou surovo peknú Mojave púšť.
O pol hodinku sme prešli cez hranicu štátu Utah a tak zrazu bolo pol 2. Ráno.
Niečo po 2. Sme sa dostali do hotela, kde sme dostali pre nás 5tich 3 manželské postele, sprchu a kde zajtra budeme mať raňajky. 🙂